Mama Tanja (41) prežíva obrovský strach, aby sa jej najbližším nič nestalo. Pomoc na front vozia totiž aj štyria bratia staršieho Vasyu - evanjelickí farári. Raychinetsovci považujú pomoc vojakom na fronte za svoju vlasteneckú povinnosť. Nedokáže ich odradiť ani priame nebezpečenstvo, ktoré striehne na každom kroku.
Prvá jazda na front sa podľa nich nedá presne datovať. Otec začal pomáhať už v roku 2021, keď začal jazdiť do Donecka a Luhanska. „Ja som na front jazdiť nezačal, za mnou front prišiel vo februári 2021, keď sa Rusi dostali na predmestia Kyjeva. Odvtedy som začal pomáhať,“ vysvetlil mladší Vasya.
„Bojíme sa, lebo len hlupák sa nebojí, ale pochopili sme, že ak si nepomôžeme, sami onedlho nebudeme Ukrajinci, ale Rusi. Dvakrát som sa prihlásil aj do armády, ale dvakrát ma poslali preč s tým, že som mladý a nemám skúsenosti. Prijal som fakt, že rovnako môžem zahynúť na ceste na front, ako keby som bojoval,“ prízvukuje mladší z dvojice.
Hľadajú sponzorov
Snažia sa zabezpečovať presne to, čo si vojaci vyžadujú. „Napríklad vojak potrebuje kvalitnú obuv. Dostane síce jeden pár, ale potrebuje tri. Jeden stojí 200 až 300 eur. Lenže bežná výplata je 350 eur. Hľadáme teda sponzorov, ktorí nám to pomôžu zabezpečiť a robíme zbierky najmä po kostoloch,“ vysvetlili zásobovači, ktorí zásadne nenosia žiadne zbrane.
„Kvôli našej viere máme vnútorný zákaz nosiť ich. Kedysi sme zbrane vozili, ale potom sme s tým prestali kvôli vlastnému svedomiu. Nato sú určení iní ľudia. My sa sústredíme na to, čo zachraňuje život, teda najmä lieky a potraviny a nie to, čo prináša smrť,“ podotkli evanjelici, ktorí sú presvedčení, že Rusov porazia.
