Pomoc slovom
„Nechcela nič počuť o lepšom živote, pretože ju celý čas v škole ponižovali, že je tučná, škaredá a nikto sa s ňou nechcel rozprávať. Preto chcela ukončiť svoj život. Písal som jej, že pre mňa je jedna pekná a zároveň priateľská osoba. Prezradila mi, že miluje knihy a básne, tak som napísal pre ňu jednu básničku. Bolo to narýchlo, lebo písala, že už ďalej nevládze, aby som niečo vymyslel,“ spomína odhodlaný tínedžer. Po odoslaní básne sa k nej cez dievčinin telefón dostali aj jej spolužiaci. A vtedy nastal zlom.
„Prečítali si ju a uvedomili si, že ju má naozaj niekto rád. Na začiatku sa jej smiali, no potom uznali, že robia chybu a vďaka tejto básni ju prijali medzi seba. Bolo v nej napísané, ako je človeku ťažko, keď má iba jedného rodiča a na všetko musí byť sám. Báseň bola o nej, vychádzal som z toho, čo mi napísala, čo prežila, aké mala pocity, ako sa cítila a že v živote iba spolu viac dokážeme,“ opisuje verše Mikuláš. Na konci básne nechýbali slová o tom, aby si každý uvedomil, ako sa človek na jej mieste môže cítiť. „Mala iba mamu, otec zomrel, čo by sme robili, keby sme sa dostali do takejto situácie?“
Zmena k lepšiemu
Dovtedy zúfalú Viktóriu báseň dojala. Tešila sa, že ju niekto po rokoch pochopil, podľa Mikuláša pocítila úľavu a poďakovala mu. „Teraz má so spolužiakmi dobré vzťahy. Tento príbeh mi ukázal, že aj takouto malou pomocou sa dá niekomu zachrániť život,“ hovorí študent súkromnej hutníckej školy z Podbrezovej, ktorý je aktívny aj na sociálnej sieti pre mladých TikTok, veľmi rád číta knihy a už od základnej školy ho podporovala učiteľka v písaní básní. Jednu z nich už uverejnili aj regionálne noviny na Horehroní.