"Mesto sa obrátilo aj na Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, ktorý následne vykoná obhliadku miesta a o ďalšom postupe ho bude informovať," uviedla radnica s tým, že momentálne nehrozí žiadne riziko poškodenia zdravia ani majetku obyvateľov. Bližšie informácie o svahovej deformácii v katastri Malej Lehôtky budú podľa samosprávy známe po vykonaní obhliadky.
K zosuvu pôdy došlo po výdatných dažďoch a topení snehu. Krátery majú dĺžku niekoľko desiatok metrov. "Zosuv sa nachádza v extraviláne, svah je naklonený na opačnú stranu, ako je zástavba," ubezpečil referent kancelárie primátorky mesta Dalibor Snoha.
Environmentálny špecialista a mestský poslanec Ján Kuchárik priblížil, že k zosuvu došlo najmä preto, lebo v pahorkatine v tejto časti okresu Prievidza je vulkanické podložie a na tých sú hlinité pôdy. "To predstavuje veľké riziko a najmä pri tomto počasí, ktoré je teraz. Mali sme tu sneh, ktorý sa počas dvoch dní roztopil, a na to prišli dažde. Toto sú ideálne podmienky na to, aby vznikli zosuvy," ozrejmil.
Zosuv sa dal podľa slov špecialistu predpokladať, väčšinou však k takýmto deformáciám dochádza v jarnom období. "Keďže sa nám mení klíma, môžeme to čakať kedykoľvek," podotkol.
Samospráva, ako i Kuchárik odporúčajú obyvateľom, aby sa v území pri svahovej deformácii nepohybovali. "V tomto území to môže kedykoľvek ďalej pracovať a zosúvať sa. Keď bude pretrvávať daždivé počasie, je tam veľké riziko, že zosuv bude naďalej postupovať," zdôraznil Kuchárik.
Svahové deformácie vo viacerých prímestských častiach zaznamenalo mesto aj v minulosti. K zosuvu v katastri Veľkej Lehôtky a Hradca došlo pred viac ako desiatimi rokmi. Poškodených vtedy zostalo viacero domov. Na území v roku 2014 odborníci vykonali sanačné práce.
