Vikingovia boli predkovia obyvateľov dnešnej Škandinávie a Dánska, ktorí z tohto územia v rokoch 793 až 1066 podnikali pirátske, obchodné a dobyvačné výpravy. Dorozumievali sa staroseverčinou. V slovenčine je rozdiel medzi Vikingom a vikingom – Viking je iné označenie pre Severogermána, viking je všeobecné označenie pre účastníka uvedených vikinských výprav alebo piráta.
Obchod poskytol Vikingom veľmi dobrý prehľad o dianí v Európe a o bohatých miestach. Neskôr im došlo, že zbohatnúť sa dá nielen obchodom, ale aj lúpením, uviedla pre Live Science Alexandra Sanmarková, profesorka stredovekej archeológie na University of the Highlands and Islands (UHI) v Škótsku.
Vikinské flotily spočiatku vyrážali na západ v lete a na jeseň sa vracali do Škandinávie. Vikingovia sa neskôr na nových územiach začali usádzať a kolonizovať ich, vysvetľuje Sanmarková. Na Britských ostrovoch, Hebridách a Faerských ostrovoch takto vznikali osídlenia, ktoré vikingom v roku 870 pomohli doplávať až na Island.
Jedným z najpozoruhodnejších úspechov je nepochybne prekonanie Atlantiku a doplávanie do Grónska a kanadského Newfoundlandu okolo roku 1000, takmer 500 rokov pred Kolumbom. Grónsko bolo dôležitou zastávkou na ceste do Newfoundlandu a späť. Žili tam mrože, ktoré poskytovali cennú slonovinu z klov, uvádza archeologička Ellen Nssová z Múzea kultúrnej histórie v nórskom Osle. Dodáva, že presný dôvod zániku osídlenia v Newfoundlande zostáva nejasný, jedným z faktorov mohla byť aj veľká vzdialenosť – Newfoundland delí od Nórska 3900 kilometrov.
