Výpravy na východ sa od tých na západ výrazne odlišovali. Putovanie viedlo často po riekach, v niektorých prípadoch však bolo potrebné prenášať lode aj po súši. Vikingovia územím dnešného Ruska a Ukrajiny postupne doputovali k Čiernemu moru, odkiaľ cez Konštantínopol (dnešný Istanbul) a Byzantskú ríšu taktiež okolo roku 1000 dorazili do Bagdadu, uvádza Live Science.
Vikingovia sa pri výpravách na východ sústredili skôr na obchodovanie ako na drancovanie. Mohol to spôsobiť najmä kultúrny šok z odlišného typu civilizácie, budov, oblečenia a artefaktov, uvádza Sanmarková. Obchodné styky Škandinávie a Arábie dokazuje strieborný prsteň objavený v roku 2015. Ležal v ženskom hrobe v lokalite Birka vo Švédsku a na fialovom "kameni" (v skutočnosti ide o kus farebného skla) je arabským písmom vyrytý nápis "za Allaha".
Výpravy zaviedli vikingov aj na juh Pyrenejského polostrova a sever Afriky. Suché podnebie a absencia riek vhodných na plavbu však znemožnili pokusy o prekonanie Sahary. "Pokiaľ ide o vzdialenosť, tak najďalej sa dostali pravdepodobne do Newfoundlandu. Z kultúrneho hľadiska však bol pre vikingov ešte väčšou výpravou do neznáma Bagdad," uzatvára Nssová.
