Cicavce totiž počas éry dinosaurov čelili trvalému tlaku na rýchlu reprodukciu. Čo zrejme viedlo k inaktivácii alebo strate génov spojených s regeneráciou tkanív a opravami DNA. Preto cicavce starnú výrazne rýchlejšie ako plazy.
„Kým ľudia patria k najdlhšie žijúcim cicavcom, existuje mnoho plazov a iných zvierat, ktoré majú oveľa pomalší proces starnutia a počas života vykazujú minimálne známky starnutia,“ tvrdí jeden z autorov teórie doktor Joao Pedro de Magalhaes z University of Birmingham.
Prvé formy cicavcov patrili do základne potravinovej pyramídy a počas veku dinosaurov mohli stráviť viac ako 100 miliónov rokov vývojom na prežitie prostredníctvom rýchlej reprodukcie. Za cenu rýchleho starnutia organizmu. Aj keď veľké plazy zmizli a o svoju výsadu na Zem prišli, u cicavcov sa regenerácia buniek a DNA už nevyvinula do miery známej u plazov.
„To dlhé obdobie evolučného tlaku má podľa môjho názoru vplyv na spôsob, akým my ľudia starneme. Zatiaľ čo teraz máme veľké množstvo cicavcov – vrátane ľudí, veľrýb a slonov – ktorí rastú do veľkosti a žijú dlho, my a títo cicavce žijeme s genetickými obmedzeniami z druhohôr a starneme prekvapivo rýchlejšie ako mnoho plazov,“ tvrdí doktor Magalhaes.
