Titul Majster ľudovej umeleckej výroby získal Pieš v roku 2009 v troch odvetviach - práca s drevom, kožou a kovom. V roku 1998 ho ocenili striebornou medailou ministra kultúry SR. "Jeho výrobky vystavili na mnohých domácich i zahraničných výstavách. Len v zbierkach Považského múzea sú ich desiatky. Pieš patril ku generácii Čičmancov, ktorí sa po vojne vysťahovali z obce. Napriek tomu bola ľudová kultúra rodiska jeho najväčšou inšpiráciou pri tvorbe," uviedlo múzeum.
"Popri náročnej práci vedúceho prevádzky v dopravnom podniku sa stále venoval aj umeleckej tvorbe. Objavoval tradičné techniky pri práci s drevom, kovom aj kožou. Z málo používaných techník využíval vybíjanie dreva kovom, vylievanie cínom a obnovil zabudnutú techniku okúvania vajíčok," priblížila etnologička Považského múzea Adriana Bárdyová.
Salaš v expozícii predstavuje typické prostredie rodnej obce majstra, pre ktorú bolo zaužívané individuálne pasenie oviec. "Samotný rezbár si spomínal, ako trávil celé leto s rodinou na salaši, kde sezónne presunuli svoje hospodárstvo. Na salaši nechovali len ovce, ale aj ostatný dobytok. Koliba bola sezónnym obydlím, kde spracovávali nadojené mlieko, uskladňovali výrobky, ustajňovali na noc dobytok, v prípade zlého počasia i ovce," doplnila Bárdyová.
Pieš vo svojom modeli zreprodukoval celý interiér do najmenších podrobností presne tak, ako si ho pamätal z detstva. "Konštrukcia koliby bola zrubová so zvláštnou konštrukciou strechy, pripomínajúcou samonosné strechy sypancov z Fačkova. Na nej bola položená šindľová strecha, prekrývajúca aj ľoch vedľa koliby. Vchod bol umiestnený na štítovej strane pod doskovou podlomenicou. Ku kolibe, samozrejme, patril košiar - prenosná drevená ohrada pre ovce," dodala Bárdyová.
