Asistent mal mať prístup do jeho súkromia a vždy vedel, kedy je Ondrej u lekára, kde síce mal byť s ním, lenže zakaždým mu do toho niečo prišlo. Ondrej trpel množstvom chorôb, s ktorými dlhodobo bojoval, a jeho organizmus postupne slabol, až napokon v roku 2005 skončil na invalidnom vozíku. Dovtedy však pracoval v obchode a dokonca v malom podnikal.
„Teraz mám 70 diagnóz a stále sa kopí niečo nové a tým narastajú aj náklady. Preto som mohol mať aj asistenta. Ponúkol sa mi môj sused s tým, že si urobí aj príslušný kurz a dohodne sa s úradom,“ prezradil Ondrej. Sused si príslušný kurz aj nakoniec spravil, no takmer okamžite sa mali objaviť prvé problémy.
„Mal mi pomáhať, chodiť so mnou k lekárovi a dostával za to plat. Lenže k lekárovi išiel so mnou len raz a potom sa začal na všetko vyhovárať. Ja som bol ešte taký hlúpy, že som ho kryl, aby nemal zle z úradu. Pritom lekári sa pýtali, kde je asistent,“ povzdychol si rozhorčený Ondrej.
