Sedemnásťročný mladík sa spočiatku cítil trochu zle, bol mrzutejší ako zvyčajne a nerozprával veľmi zrozumiteľne. Jeho problémy však pretrvávali aj v dospelosti, desaťročia bojoval s ťažkou nespavosťou. V jednom rozhovore v roku 2017 povedal: "Nemohol som spať. Bol som hrozný. Všetko ma rozrušovalo." Informoval o tom portál The Sun.
O viac ako 50 rokov skôr, v roku 1963, sa Gardner zúčastnil na veľtrhu vedy Greater San Diego v Kalifornii v USA. V zúfalej snahe zapôsobiť na porotcov sa rozhodol uskutočniť experiment so spánkovou depriváciou, sám na sebe. V tom čase držal rekord havajský dídžej, ktorý vydržal nespať 260 hodín.
Gardner si však bol istý, že dokáže byť lepší, a tak požiadal dvoch priateľov, aby mu pomohli zostať v strehu. Stredoškoláci chceli zistiť, čo sa deje s ľudským mozgom, keď nespí. "Boli sme idioti, viete, mladí idioti," povedal McAllister pre BBC. Prvých pár dní to bola hračka. Gardner sa jednoducho vyhýbal posteli a snažil sa čo najviac stáť. Ale na tretí deň sa začali prejavovať následky. Gardnerovi bolo nevoľno, mal pokazený čuch a čoskoro začal mať halucinácie.
V rozhovore pre NPR v roku 2017 dodal: "Bolo to šialené. Nemohol som si na nič spomenúť. Bolo to takmer ako skorá Alzheimerova choroba."
Tím však pokračoval v práci, pričom McAllister a Marciano si striedavo zdriemli, zatiaľ čo druhý udržiaval svojho priateľa pri vedomí. Keď si o projekte trojice prečítal v novinách, ozval sa im výskumník spánku William Dement. Navštívil školáka počas niekoľkých posledných dní experimentu, aby sledoval jeho duševné a fyzické zdravie a pomohol mu bojovať s klesajúcimi viečkami.
