Každý, kto ju stretol, potvrdí, že Eva Máziková je živel. V mladosti mala hŕbu nápadníkov, ale nakoniec sa vydala za Petra (65) z vtedajšieho západného Nemecka. Hoci je speváčka už štyri desaťročia pevne ukotvená, na svoje bývalé lásky spomína rada. Veď keby chcela, mohla mať aj Karola Duchoňa. Ktovie, ako by sa vyvíjal vtedy jej život...
Spevácku kariéru ste odštartovali dosť skoro. Keď ste začínali v známom bratislavskom V-klube, mali ste ledva sedemnásť rokov.
Bolo to niečo mimoriadne, keď chceli byť umelci videní, išli do „Véčka“, a nie do nákupného centra Eurovea ako dnes. No spievala som aj v internáte Bernolák, kde sa do mňa zamiloval hokejista Václav Nedomanský (70), a ja do neho. Len, potvora, potom ma už nechcel.
Prečo? Veď vy ste predsa mnohým mužom nedali spávať...
Bol starší, mal už svoju kočku a navyše bol taký hanblivý, že ma ani za ruku nevedel chytiť. Nedomanský, Dzurilla a Golonka boli v tom čase najväčší fešáci, a keby to bolo teraz, všetky baby by ich chceli. (Smiech)
Nebáli sa vás rodičia neplnoletú púšťať po večeroch koncertovať a otŕčať sa na pódiu?
Mamička väčšinou chodila so mnou. A nielen to. Aj keď som mala rande, išli rodičia tri metre za nami. S frajerom sme sa držali za ruky a za zákrutou sme sa už tešili, že si rýchlo dáme pusu. No keď sme potom chodili koncertovať na Západ, dávali na mňa pozor aj chalani z kapely. Nemci videli vysokú prsnatú Slovenku, tak sa obzerali. Nemky totiž prsia nemali, no teraz si ich už môžu kúpiť ako všetko... Vtedy som bola panna, nenosila som žiadny výstrih a bola som prudérna.
A čo muzikanti z kapely Braňa Hronca, žiadny sa nedostal do vašej blízkosti?
Skôr, ako sme vycestovali na Západ, pozvali k nám rodičia na večeru celú kapelu a chalanom povedali, že na mňa musia dávať pozor. Do kufra som si zabalila moje krásne maturitné šaty, no len čo sme prišli do Nemecka, zobrala som do ruky nožničky a urobila si z nich minišaty s výstrihom. Chalani z kapely často chodili za babami, no mňa zamkli v izbe a nikam som nemohla ísť.
Vycestovať za zárobkom na Západ, to bol sen mnohých muzikantov v socialistickom Československu. Určite ste si to užívali, ale z tej doby máte aj nepríjemný zážitok...
Áno, ako 18-ročná som sa s bubeníkom vracala domov autom a mali sme ťažkú haváriu. Vyletela som cez sklo von z auta, ktoré sa trikrát prevrátilo. Dopadla som na kameň a polámala si asi všetky rebrá. Mala som zlomený nos, vlasy mi ošediveli a vypadali. Neskôr som sa preto dlho bála jazdiť autom.
Aký to bol pocit, keď ste opustili hranice čierno-bieleho Československa a zrazu videli ten lesk Západu?
Pamätám si, keď som prvýkrát vypila Coca-Colu, bála som sa, že budem tehotná, lebo všetci mi hovorili, že je to nebezpečné. (Smiech) A v prvom rade som sa musela naučiť prestať byť prehnane úslužná a za všetko hovoriť - áno, ďakujem. Hneď ako totiž ľudia zistia vašu slabosť, veľmi to využívajú. Treba byť však aj zdvorilý a slušný.
Vraj aby ste mohli účinkovať vonku, museli ste najprv tri týždne spievať na Kube vodcovi Fidelovi Castrovi.
Naučil ma fajčiť cigaru, no viac sa mi páčil Che Guevara a Fidelov brat. Boli sme tam na turné asi päťkrát. A takto sme spievali aj sovietskemu vodcovi Leonidovi Brežnevovi, no nemohla som mať výstrih. Keď som sa však poklonila a otočila, mala som na chrbte výstrih až po zadok.
Nemali ste niekedy chuť emigrovať? Predsa len, keď ste videli ten tovar v obchodoch a doma sa čakalo v rade i na banány...
Nie, šatočky a handry ma nezaujímali, aj keď ich mám veľa. Na Západe ma vždy lákali trhoviská - či bola zima, či leto, celoročne tam mali veľa ovocia a zeleniny. Keď sme boli v reštaurácii, všetci si objednávali Cordon bleu, len ja surovú červenú papriku. Tá totiž u nás nebola.
Ale vaša prvá láska emigrovala a nechýbalo veľa, išli by ste za ňou aj vy. Čo sa vtedy stalo?
Volal sa Miloš Kútik a boli sme známy párik. Doteraz je lekárom v Nemecku, kde má veľkú očnú kliniku. Bolo to takto - v auguste 1968 som spievala v západnom Nemecku v hoteli Hilton, keď som sa dozvedela, že do Československa vtrhli Rusi. Vtedy bolo jasné, že sa musíme vrátiť domov, lebo sa zatvoria hranice. Prišiel za mnou majiteľ hotela, že sa so mnou zasnúbi a napíše štátu, že neemigrujeme, ale môžeme ďalej hrať. V septembri sme sa však vrátili domov a krátko nato emigroval môj milenec Miloš Kútik. Ja som to však nedokázala, moji rodičia mali dobré postavenie, brat študoval a ja som aj potom oficiálne mohla stále hrať v zahraničí.
Nakoniec ste sa do Nemecka predsa len vydali...
Keď som sa v sedemdesiatych rokoch vydala za Petra, musel ma kúpiť od štátu. Vtedy som ho stála 22-tisíc mariek, čo boli veľké peniaze. (V prepočte na čiernom trhu skoro pol milióna korún - pozn. red.) Prišli k nám colníci, na môj majetok dali plombu a oficiálne som odišla do Nemecka s dvomi vagónmi plnými vecí.
Dávno predtým to však vyzeralo, že vaším osudovým mužom bude Karol Duchoň, z ktorého neskôr vyrástol legendárny spevák. Obaja ste žili v Galante na jednom sídlisku.
Obaja sme bývali pri parku, kde bola aj kaplnka, v ktorej sme sa stretávali. Boli sme takí detskí frajeri, ale nehrali sme hry na doktora. (Smiech) Párkrát sme aj spolu ušli z domu, kradli cukrovú repu a rodičia dokonca chceli, aby sme sa zobrali. To však nevyšlo...
Aký bol Duchoň ako dieťa?
Pamätám si, že sa strašne potil, ale to aj neskôr, keď bol dospelý. (Smiech)
Na jednej strane to bol vynikajúci spevák, na druhej strane ho ničil alkohol, ktorému čoraz viac podliehal. Ako ste to vnímali?
Nemal okolo seba dobrých ľudí, no nepil vždy. Ku koncu to však už neovládal. Ale veď rovnako na tom bola aj nebohá Iveta Bartošová, ktorá tiež nemala okolo seba správnych ľudí. Ako žiješ, tak aj zomrieš. A možno to tak aj malo byť... Verím, že všetko je už hore vopred napísané. Karol ale vtedy tak veľa zo seba vydával a tak veľmi intenzívne žil, že sa mi zdá, že to všetko naplno prežil a preto musel odísť mladý. Veď mal iba 35 rokov. Pamätám sa, keď mi otec v liste napísal, že Karol zomrel. Tak som skríkla, že syn si myslel, že sa mi niečo stalo. Vedela som, ako zle na tom Karol je, ale nečakala som, že zomrie...
Hoci bol ženatý, bol aj prelietavý. Neskúšal to niekedy na vás, keď to medzi vami už v detstve iskrilo?
Ale áno, no my sme boli len kamaráti a nechodila som sa mu pozerať do spální. Niekedy si treba uvedomiť, že bližším vzťahom by som ho stratila ako priateľa. Ale Karol flirtoval veľmi rád a ja som bola na všetky tie baby strašne žiarlivá. Ale aj na chalanov z kapely. Raz mi náš bubeník ukázal jedno dievča a povedal, že je najkrajšia žena na svete, povedala som mu: Keď táto baba má zápchu a sedí na záchode, je na tom takisto ako ja a má červené líca!
Ale aj z vás museli muži odpadávať. Mnohí vás mali určite pred očami ako prsnatú Hanku z filmu Pacho, hybský zbojník, kde ste bosými nohami tlačili kapustu...
Môj manžel je na to doteraz veľmi hrdý a moju fotku z filmu má vystavenú v našej slovenskej izbe v Nemecku. Nohy v kapuste som mala vtedy veľmi dlho a mala som ich z nej vyštípané. Spočiatku mi režisér Martin Ťapák hovoril, že mám malé prsia, preto mi dali veľkú podprsenku a vypchali mi dekolt ponožkami. No ja som dodnes na svoje prsia hrdá, lebo sú moje. Dnes si ich už totiž pomaly každá kúpi...
