Jaroslava Fúrová a Viera Nevedelová sa obrátili na ESĽP z dôvodu neprimeranej dĺžky občianskeho súdneho konania týkajúceho sa uhradenia platby po ich úspešnej antidiskriminačnej žalobe podanej proti štátu v januári 2014.
Okresný súd Bratislava I. v decembri 2020 vyniesol rozsudok, ktorým vyhovel nároku sťažovateliek, v auguste 2021 bol spis postúpený Krajskému súdu v Bratislave a odporca v decembri 2021 podal odvolanie. Podľa ESĽP v júni 2022 nebolo odvolacie konanie ukončené.
Sťažovateľky sa v júli 2020 obrátili na Ústavný súd SR a ten v júni 2021 skonštatoval porušenie ich práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Okresnému súdu nariadil, aby bez prieťahov konal a sťažovateľkám nahradil trovy konania. Nepriznal im však náhradu nemajetkovej ujmy.
Vláda poukázala na nálezy Ústavného súdu o odmietnutí priznania finančnej náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa vlády bol totiž za daných okolností oprávnený dôvod na nevydanie rozhodnutia v pôvodnom antidiskriminačnom spore. Sťažujúca strana s týmto nesúhlasila.
ESĽP skonštatoval, že v čase vynesenia rozsudku Ústavného súdu bolo konanie na okresnom súde vedené už viac ako sedem rokov a odvolacie konanie zrejme stále prebieha. Štrasburská súdna inštancia spochybnila ako nedostatočné závery Ústavného súdu SR, že sťažovateľky nevysvetlili konkrétne dôvody svojho nároku na vyplatenie náhrady nemajetkovej ujmy.
Štrasburský súd taktiež nenašiel dôvody, prečo by konanie na Slovensku v tomto prípade malo trvať tak dlho.
