Témy, ktoré rozdeľujú koalíciu a opozíciu, budú teda opäť gradovať v predvolebných kampaniach. Olej do ohňa prileje aj plánované rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Pozrite sa s nami na prehľad udalostí, ktoré môžu zmeniť našu krajinu.
Prezidentské voľby
Témou číslo 1 tohto roku budú na Slovensku prezidentské voľby. Prvé kolo sa uskutoční v marci a druhé v apríli. Hoci do nich nezostáva veľa času, presný zoznam kandidátov nie je známy. Prieskumy však naznačujú, že favoritmi budú šéf Hlasu a predseda parlamentu Peter Pellegrini (48) a bývalý šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (59). Táto dvojica sa zrejme ocitne v druhom kole volieb. Pellegrini zatiaľ svoju kandidatúru oficiálne nepotvrdil, urobiť by tak mal 19. januára v Banskej Bystrici.
„Týchto dvoch kandidátov v druhom kole môžu oslabiť ich neúspešní súperi v prvom kole. Nie všetci voliči, ktorí budú voliť slabších kandidátov, do druhého kola pôjdu,“ pripomenul sociológ Václav Hřích.
Témami predvolebnej kampane budú podľa Hřícha aj spravovanie štátu a justícia. ,,Charakter predvolebnej kampane a volieb bude závisieť od toho, na akú stranu sa pridá Korčok, ktorý kandiduje ako nezávislý. Bolo ho síce vidieť na protestoch opozície, ale jeho vyjadrenia sú zatiaľ neutrálne,“ dodal sociológ. Ak Korčok pri témach justície, rušenia špeciálnej prokuratúry preberie rétoriku opozície, prezidentské voľby sa zmenia na boj vláda kontra opozícia.
Ozdravovanie verejných financií
Slovensko so svojím deficitom na úrovni 5,5 až 6 percent HDP patrí ku krajinám s najvyšším deficitom. Ozdravenie financií by teda malo byť jednou z tém tohto roka. Podľa ekonóma Vladimíra Baláža zo SAV ľudia výrazné šetrenie a škrtanie nepocítia.
„Štedrá podpora pri hypotékach, dotovanie cien energií, trinásty dôchodok, to sú všetko opatrenia, ktoré berú peniaze zo štátnej kasy. Čiže štát na jednej strane chce vybrať 2 miliardy na daniach a odvodoch, ale použije ich na sociálne výhody.“ Preto podľa neho o ozdravení verejných fi nancií zatiaľ nemožno hovoriť. Situácia sa môže zmeniť v roku 2025, keď by v EÚ mali platiť prísnejšie pravidlá pre deficit. ,,Slovensko za 31 rokov svojej existencie ešte nikdy nemalo prebytkový rozpočet, vždy bol deficitný,“ pripomenul Baláž.
