Po desiatich rokoch vystupovania mali obaja bratia našetrené dosť na to, aby sa mohli usadiť. V mestečku Wilkesboro v Severnej Karolíne si zaobstarali 110-akrový pozemok, na ktorom založili plantáže a na prácu najali otrokov. Novo tiež získali americké občianstvo a prijali priezvisko Bunker. V roku 1843 sa oženil so sestrami Adelaide a Sarah Anne Yatesovými, s ktorými mali niekoľko detí (Chang desať a Eng 11).
Nezvyčajné manželské spolužitie však vyžadovalo špeciálny režim. Bratia postavili vo White Plains pre každú rodinu jeden dom a v každom z nich pobývali tri dni. Hlavné slovo v Engovom dome mal Eng a Chang sa musel podrobovať jeho želaniam a naopak. Podľa pamätníkov boli výborní spoločníci. Zaujali aj spisovateľa Marka Twaina, ktorý hoci ich osobne nepoznal, o nich napísal humorný fejeton.
Po občianskej vojne sa Bunkerovi ocitli vo finančnej tiesni, ktorú obaja súrodenci vyriešili návratom k vystupovaniu a kočovnému životu. Pri spiatočnej ceste z mnohoročného turné po Európe ale prekonal Chang mŕtvicu, po ktorej zostal paralyzovaný na pravú stranu tela. Na rozdiel od Enga potom čoraz častejšie nachádzal útechu v alkohole. Changovo pitie ale nemalo údajne na Enga žiadny vplyv. Schátranejší Chang bol tiež prvý, kto zomrel. Písal sa 17. január 1874, tri hodiny po ňom zomrel aj jeho brat.
Telá oboch mužov boli po smrti podrobené pitve na Jeffersonovej lekárskej klinike vo Filadelfii. Lekári zvlášť podrobne preskúmali svalové tkanivo, vďaka ktorému prežili bratia život bok po boku, a dospeli k záveru, že mali prepojené krvné obehy a že príčinou Engovi smrti bolo zrejme silné psychické rozrušenie z Changovho skonu. Potom boli bratia pochovaní na cintoríne pri baptistickom kostole v Mount Airy, kde žili posledné roky života.
Siamské dvojčatá sú extrémne vzácnym javom. Odhaduje sa, že na svet prídu pri jednom z 50.000 až 200.000 pôrodov. Šanca na prežitie je ale podľa lekárov asi jednopercentná.
