Štátna bezpečnosť tiež dokázala Bauerov čin a jeho motiváciu dobre utajiť. Listy a letáky okamžite zabavila pri domových prehliadkach a komunistická tlač písala o čine duševne chorého človeka. O prípade vtedy krátko písalo aj Červené právo.
Bauerov osud prvýkrát spomenul až maďarský režisér Zsolt Balogh vo svojom dokumente 1968 z roku 1989. Na mieste jeho tragického protestu bola v roku 2001 odhalená pamätná tabuľa a v roku 2011 potom po ňom bola pomenovaná jedna z budapeštianskych ulíc.