Na mladého muža, ktorý sa učil za murára, spomínali spolužiaci so slzami v očiach. Najhorúcejšie slzy sa však tisli do očí rodičom. Tí stále čakajú, že sa ich milované dieťa vráti domov a dali by za to všetko na svete...
„Matejova strata je nevyliečiteľná rana pre nás všetkých. Jeho smrť nám odobrala kúsok slnka a nechala nás v tieni bolesti. Spomíname na jeho smiech, jeho radosti a na tie všetky nezabudnuteľné chvíle, ktoré sme s ním zažili,“ zhodli sa počas smútočného obradu dedinčania.
>>> FOTO NÁJDETE TU <<<
S Matejom sa prišli rozlúčiť aj jeho spolužiaci zo základnej i strednej školy. Nechýbali dokonca ani pedagógovia. „Učil sa za murára, bol to dobrý chlap, mal dobré srdce. Mal tu byť ešte s nami. Toto sa nemalo stať,“ plakali spolužiaci.
Matejova mama počas okamihov, kedy pochovávali jej najstaršieho syna, ledva stála na nohách, podopieral ju statočný manžel aj ich deti, ktoré teraz ponesú žiaľ na svojich pleciach do konca života. „Moja manželka stále čaká, že sa náš Matej vráti...“ plakal otec.
Mladíka pochovali v bielej truhle. Pri hrobe mu zneli jeho obľúbené piesne ako Anjelik môj, čo v ľuďoch vyvolalo nesmierny žiaľ. Matejov kamarát dokonca priniesol na poslednú cestu parťákovi i nezvyčajný dar - pneumatiku z terénnej motorky, ktorú mu dali do hrobu. Motorky totiž veľmi miloval...
