"Hlavným lavínovým nebezpečenstvom vo vysokých polohách je vetrom previaty sneh uložený na záveterných stranách vo forme snehových dosiek a vankúšov. Uvoľnenie lavíny je tu možné pri väčšom dodatočnom zaťažení," uviedol Kyzek.
V nižších a stredných polohách a na miestach, kde chýba novší sneh, je snehová pokrývka po ochladení a predchádzajúcom oteplení tvrdá až zľadovatená.
Snehová pokrývka vplyvom silného oteplenia a dažďa a následného ochladenia zmrzla a stabilizovala sa. Novší sneh sa nachádza spravidla až v polohách nad 1900 nad morom a aj tu je rozložený veľmi nepravidelne.
"Silný vietor, ktorý menil smer, ho previeval na záveterné miesta a vytvoril snehové dosky a vankúše. Výška snehovej pokrývky je v polohách do 1200 metrov výrazne podpriemerná. Najviac snehu je v Západných Tatrách nad pásmom lesa," doplnil Kyzek s tým, že tendencia lavínového nebezpečenstva je zotrvalá.
