Pri novom prieskume oblasti s pomocou novších radarových snímok urobených sondou Mars Express vedci zistili, že usadeniny miestami dosahujú silu 3,7 kilometra. Okrem toho bol materiál na snímkach menej hustý, než by sa dalo čakať. "Vzhľadom k hĺbke by sme očakávali, ak je MFF len obrovskou hromadou prachu, že pod vlastnou ťarchou zhustne," povedal Andrea Cicchetti z Národného astrofyzikálneho ústavu v Taliansku. Tiež pri modelovaní s ľaduprostými materiálmi výsledok nezodpovedal skutočným vlastnostiam skúmanej formácie. "Musíme tu mať ľad," je presvedčený Cicchetti.
Možné masívne ľadové usadeniny v blízkosti rovníka by museli vzniknúť v ranej klimatickej epoche. Pri súčasnom klímy na Marse by neboli možné. Podľa ESA povrch planéty javí početné známky toho, že Mars kedysi vodou oplýval.
Skrytý ľad by mohol mať význam pre budúce misie na Mars. Potrebovali by totiž vodu a musia pristáť práve v blízkosti rovníka, ďaleko od ľadových polárnych čiapočiek alebo ľadovcov. "Bohužiaľ sú usadeniny MMF pokryté stovkami metrov prachu, takže najmenej niekoľko nasledujúcich desaťročí nebudú prístupné," povedal Colin Wilson z ESA. Každá trocha ľadu ale pomôže urobiť si lepšiu predstavu o tom, kde na Marse kedysi tiekla voda a kde ju možno teraz nájsť, dodal Wilson.
