Avšak pre svoje obavy o ostatných študentov mal pádny dôvod. Vedel totiž, že strelec je tiež študentom histórie, a tak poschodie, na ktorom sa nachádzal, dobre poznal. Dokonca Davida stretával aj v knižnici. I keď mal strach, potreba varovať ostatných v ňom zvíťazila. Narazil na dievčatá, ktoré odišli zo štvrtého poschodia približne v moment, keď útočník začal strieľať. Netušili, čo sa deje, tak ich Tomáš vzal so sebou a vrátili sa do učebne, kde sa následne zabarikádovali.
Študenti zhasli všetky svetlá a snažili sa byť úplne potichu. Dokonca 3-krát nereagovali ani na výzvy polície, ktorá ich žiadala, aby vyšli von. Mali totiž strach, že to je pasca. Zvonku sa stále ozývala streľba a na mobil dostávala rôzne správy od spolužiakov. Kotrouš sa neustále snažil počúvať, čo sa deje na chodbe. Z toho sa dozvedel, že jedného útočníka zlikvidovali, no môže ich byť viac. Ich skupina bola nakoniec jedna z posledných, ktoré vychádzali von. Keď však vyšli z učebne, naskytol sa im pohľad ako z hororu. Na kaluže krvi zrejme už do smrti nezabudne.
Od tohto hrozného zážitku sa snaží o streľbe čítať čo najmenej správ. Snaží sa venovať a sústrediť sa najmä na svoje koníčky. To je preňho najlepšia terapia. V štúdiu však pokračuje naďalej a rovnako ako Hercík nevyužije ponuku fakulty posunúť si skúšky do iného semestra.
