„Ešte sme sa nestihli spamätať zo straty syna a prišiel ďalší krutý úder. Ťažko to prežívam,“ dodal Roland, ktorý denne autom precestuje do práce a nazad vyše 80 km, a to sa negatívne premieta do rodinného rozpočtu. Iste, mohol by jazdiť autobusom, lenže doma by bol neskôr a nedokázal by pomáhať chorej manželke s deťmi a domácnosťou a takto aspoň nakúpi najdôležitejšie veci.
„Práce v týchto končinách navyše nie je nazvyš, preto som rád za tú, ktorú mám, hoci za ňou musím dochádzať, čo nás stojí nemalé peniaze. Firma mi na pohonné hmoty neprispieva. Pracujem tam od roku 2017,“dodal s tým, že po tom, čo jeho manželka ochorela, zostal chod domácnosti vo veľkej miere na jeho pleciach.
„Snažím sa, ako môžem. Manželka sa musí šetriť. Čaká ju operácia,“ doplnil. Roland prezradil, že okrem spomenutých výdavkov splácajú pôžičku, ktorú si vzali na rekonštrukciu skromného príbytku. Okrem toho však majú aj ďalšie výdavky. Najväčšie predstavujú strava, pohonné hmoty, energie, lieky, a najmä plienky. „Snažíme sa, ako vieme, no žijeme z výplaty do výplaty. Bohužiaľ, taká je realita,“ uzavrel Roland.
