Plánované nastavenie na hlasovanie zo zahraničia v prezidentských voľbách počíta s 52-dňovou lehotou na podávanie žiadosti o voľbu poštou. V praxi to znamená, že ak by bola dodržaná 55-dňová lehota na vyhlásenie volieb, občania by mali na podanie žiadosti len tri dni. Ak by sa chceli poslanci vyhnúť zmenám v ústave, museli by skrátiť lehoty špecificky len pre voľbu poštou v prezidentskej voľbe. Ficova vláda v programovom vyhlásení sľubuje zaviesť korešpondenčnú voľbu do ďalších prezidentských volieb, čiže do roku 2029.
Enormný záujem
Na možnosť voliť z cudziny apeluje aj organizácia Srdcom doma, ktorá sa snaží zmobilizovať Slovákov v zahraničí, aby odvoliť prišli. „Prezidentské voľby môžu rozhodnúť desiatky, stovky alebo tisíce hlasov. Môžu to byť hlasy voličov, ktorí pricestujú zo zahraničia. Povzbuďme ich, aby si naplánovali cestu na Slovensko!“ píše iniciatíva, ktorá vyzýva občanov, aby si Veľkú noc o týždeň predĺžili.
Čísla však nepustia. V posledných parlamentných voľbách zo zahraničia hlasovalo rekordných takmer 59-tisíc voličov. „Návratnú obálku vrátilo 80,5 percenta zaregistrovaných voličov zo 104 štátov,“ uviedol rezort vnútra. Najviac návratných obálok prišlo ministerstvu z Českej republiky, konkrétne 23 486. Nasledujú Spojené kráľovstvo s viac ako 6-tisíc obálkami a Nemecko s číslom vyšším ako 5,5-tisíca.
Účasť to neovplyvní
Jozef Lenč, politológ
- To, že sa nehlasuje poštou, je spôsobené aj tým, že by bol problém, ako do druhého kola zabezpečiť túto voľbu. Pri parlamentných voľbách viete, aký je dátum a tak to stíhajú poslať, keďže vopred sú kandidáti známi. V prípade prezidentských volieb nevedia dopredu, aký hlasovací lístok majú voličom poslať, keďže netušia, akí budú v druhom kole kandidáti. Hlasovanie poštou je z tohto hľadiska v druhom kole relatívne nemožné. Nemyslím si, že by to malo nejaký vplyv na nízku účasť vo voľbách, pretože aj v ostatných parlamentných voľbách predstavovali zahraniční voliči len okolo troch percent.
