Hoci má väčšina z nás zo zvýšenej teploty obavy, nie je dôvod na paniku. Ide totiž o prirodzenú obranu organizmu. Problémom je však dlhotrvajúca horúčka. Aký je rozdiel medzi teplotou a horúčkou a ako sa s nimi máme popasovať?
Slovákov borí chrípka a covid. „V tretom kalendárnom týždni roku 2024 bolo hlásených až 50 534 akútnych respiračných ochorení, čo predstavuje nárast chorobnosti na Slovensku o 13 % v porovnaní s predchádzajúcim týždňom. Najvyššia chorobnosť je zaznamenaná v Prešovskom kraji a najnižšia v Bratislavskom. V Epidemiologickom informačnom systéme EPIS bolo v treťom kalendárnom týždni spracovaných 365 prípadov ochorenia COVID-19, ktoré je tiež známe sprievodnými vysokými horúčkami,“ uvádza aktuálne čísla Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR).
Dôvodov na teplotu je viac
Zvýšená telesná teplota nemusí za každých okolností symbolizovať začiatok chrípky či ochorenie COVID-19. Môže vzniknúť napríklad aj náročnejšou fyzickou aktivitou, hormonálnymi zmenami či prežívaním silných emócií.
„Bežná teplota, ktorá má tradične od 36,1 °C do 36,9 °C, sa tak z rôznych dôvodov môže zvýšiť na 37 až 37,9 °C. Hoci dôvodov môže byť viacero, v praxi najčastejšie bojujeme so zvýšenou teplotou v čase, keď náš organizmus zaznamená v tele vírusy či baktérie. Ide o prirodzenú obranu nášho tela,“ upozorňuje ÚVZ SR.
Imunitný systém uvoľňuje pyrogény pôsobiace na náš mozog, ktorý v konečnom dôsledku zvýši telesnú teplotu. Hoci teplota so sebou prináša nechutenstvo, únavu, bolesti hlavy či začervenanie, na druhej strane pomáha pri tvorbe protilátok a zastavuje ďalší rast vírusov či baktérií v tele.
Ako zápasiť s teplotou sa dočítate na ďalšej strane →
