A čo cestovateľské sny? Napríklad ísť ešte teraz v lete k moru...
Bojím sa, že ma tam niečo postretne, čo sa týka zdravotných záležitostí. Bojím sa, že sa mi tam niečo stane a že mi nikto nepomôže.
Všade sú lekári...
Viem, ale všade nie sú známi lekári. Viem, že tento strach ma celkom určite ukracuje o zážitky, no neviem to prekonať. Aj keď zomrieť pri mori nie je zlá predstava. Viete, ja som si svoje precestoval v mladosti, aj keď som pôsobil v škole. Chodil som so študentmi ako ich vedúci viackrát do Francúzska, Anglicka, Nemecka... Súkromne som tiež veľa cestoval. Ale opakujem, bojím sa, že by sa mi niekde ďaleko od domova niečo prihodilo a pominiem sa z tohto sveta bez svojich blízkych. Je to prosto strach, čo ma opantal. To je tým vekom... Bohužiaľ.
Opierate sa pri takýchto myšlienkach o nejakú barličku, ktorá vám pomáha chmúrne myšlienky lepšie spracovať?
Je to Boh. Ja som veriaci človek.
Vediete s Bohom rozhovory?
Áno. Modlím sa a často prosím Boha o pomoc. Doslova. Aby na mňa nezabudol... Prosím ho, aby som nezomieral ťažko. Aby to prišlo rýchlo. Tak ako zomrel nedávno manžel mojej druhej dcéry, môj zať Talian, s ktorým sme si veľmi rozumeli.
