Rovnako srdcervúcim faktom je, že namiesto galérie najlepších žiakov v škole v obci Ripky vyrobili pamätné tabule absolventov, ktorí padli vo vojne. A to nie je zďaleka všetko, čo vojnou sužovanú oblasť trápi... Dedina Ripky v Černihivskej oblasti leží necelých 30 km od bieloruských a 70 km od ruských hraníc.
„Deti na vlastné oči vidia, ako im ponad hlavy lietajú rakety. Museli sa s tým naučiť žiť. Niektoré však ani do školy nechodia. Rodičia sa o ne boja. Nik nevie, či nejaká raketa nespadne aj na našu budovu. Pod školou máme kryt. Keď zaznie siréna, do piatich minút musia byť všetci žiaci pod zemou,“ vysvetľuje riaditeľ lýcea v obci Ripky Serhij Lebedko.
Ten je nešťastný z toho, že niektorých z jeho niekdajších žiakov už nikdy neuvidí. „Dvaja padli ešte v roku 2014, keď na nás zaútočili separatisti podporovaní Rusmi. Dali sme im vyrobiť pamätné tabule na vchod do školy. Lenže medzitým zahynulo 6 ďalších absolventov našej školy. Na ich pamiatku sme zriadili pietne miesto,“ podotkol smutne Lebedko, ktorý verí, že vojnu vyhrajú.
