"Fašistická ideológia sa stala normou pre vedenie členských krajín Severoatlantickej aliancie," tvrdí Volodin v príspevku na sociálnej sieti Telegram.
Obvinil západné vlády, aj konkrétne spomenutú nemeckú vládu riadenú kancelárom Olafom Scholzom, že podporujú politiku "genocídy" na Ukrajine. "Toto je nebezpečná cesta, ktorá môže viesť k novej svetovej vojne," dodal Volodin, na ktorého Európska únia uvalila sankcie - má zakázaný vstup na územie EÚ.
Rusko ako hlavný dôvod svojej útočnej vojny proti Ukrajine, ktorá prebieha už takmer dva roky, uvádza, že susednú krajinu "treba denacifikovať". Ruský prezident Vladimir Putin opakovane používa historické prirovnania k druhej svetovej vojne na ospravedlnenie toho, že nariadil ničím nevyprovokované napadnutie susednej Ukrajiny.
Inváziu na Ukrajinu prirovnáva Putin k obrane Sovietskeho zväzu proti zločineckej útočnej vojne nacistického Nemecka. Moskva predovšetkým na výročia používa vo vojnovej propagande argument, že len "bráni pamiatku padlých v druhej svetovej vojne".
Presne pred 80 rokmi, 27. januára 1944, sovietski vojaci prelomili obkľúčenie mesta Leningrad, súčasného Petrohradu, nemeckým wehrmachtom. Dovtedy nemeckí vojaci obliehaním zámerne spôsobili smrť odhadom 1,2 milióna obyvateľov, ktorí zomreli pri bombardovaní alebo od hladu a zimy.
Nemecký veľvyslanec v Moskve Alexander Graf Lambsdorff označil obliehanie za "obzvlášť šokujúci a brutálny vojnový zločin uprostred zločineckej invázie do Sovietskeho zväzu", píše DPA.
