„Na nášho koňa, ktorý je symbolom našej krajiny, a motýľov, ktoré symbolizujú nehu a krásu, sme mali len šesť hodín. No zvládli sme to a porote sa náš výtvor páčil, za čo sme radi. Sme tu už niekoľkýkrát a víťazstvo z Tatier má pre nás veľkú cenu,“ pochválil sa Solongo. Nedeľnou tému bol podmorský svet, kde Mongoli opäť získali zlato. V nedeľu však museli vyrezávať priamo pod kupolou, čo bolo náročnejšie.
„Okrem hluku a aj tlačenice nám tu chýbali príroda, slnko, sneh a čerstvý vzduch. Ale my sme sa sústredili na našu tvorbu. Morská panna s bozkom morského koníka symbolizujú blízkosť, priateľstvo, nové vzťahy. Aj ľudia, keď sa lepšie spoznajú, stávajú sa z nich priatelia, niekedy aj na celý život,“ prezradili o druhej soche, ktorá mala rovnako ako sobotňajší kôň takmer tri metre.
Každý z 10 súťažiacich tímov musel mať počas víkendových majstrovstiev oči nielen na stopkách, ale aj na hodinkách. Začínalo sa totiž tvoriť o deviatej a koniec bol o sedemnástej. Bolo tak mimoriadne dôležité sa sústrediť a naplno pracovať, lebo čas na tvorbu bol obmedzený. „Všetci súťažiaci začínali ráno a odbitím 17. hodiny musia zložiť všetky nástroje a musia ukončiť svoju tvorbu. Hovoríme tomu pokoj ,zbraniam‘. Potom porota začne vyhodnocovať jednotlivé sochy,“ vysvetlil organizačný tím majstrovstiev.
Porotcami boli traja sochári Adam Bakoš, Jozef Mundier a český sochár Ján Paďour. Ten vysvetlil, aké parametre vlastne hodnotia. „Súťažiaci musia dodržať návrh, ktorý nám predložili, musia využiť všetkých desať kvádrov ľadu, dodržať výšku, hodnotíme tiež použitie nástrojov, techniku a hotový výtvor,“ vyratúval. Dodržanie časového limitu je samozrejmosťou. Na všetkých však porota spievala ódy. „Sú to úžasní borci, ktorí tvoria krásne, ale rýchlo pominuteľné umenie,“ vyhlásili.