Už rok sa trápi so zdravotnými problémami a zo 180 eur na mesiac žil v chajde bez elektriny. Staral sa o ňu ako vedel, no na Štedrý večer sa pod ťarchou snehu prepadla strecha. Po pár dňoch ho našli, ako sa krčí pod stolom, lebo sa bál, že ho vratký zvyšok domu zavalí. Na opravu však nemá peniaze a hrozí, že skončí na ulici.
„Robil som sústružníka i na píle a posledné roky som bol obecný zamestnanec. Už viac ako rok som na maródke, lebo ma neposlúchajú nohy,“ veľmi prosto rozpovedá svoj príbeh Mikuláš. Bez opory nedokáže chodiť, nemá ani rovnováhu a s námahou sa podopiera o palicu. Dom, v ktorom býval, nemá elektrinu a po zrútení strechy sa v ňom už nedalo ostať.
Mikuláš má mesačný príjem 180 eur. Ide o dávku v hmotnej núdzi. V zime si kúril v sporáku alebo pieckou na plyn. Žil skromný život plný pokory, ale nesťažoval sa. No keď prišli Vianoce, zmizol mu z tváre aj náznak úsmevu. Pod ťarchou snehu mu spadla strecha a dom sa stal neobývateľným. Odišiel ku kamarátovi, ale tam nemôže ostať večne. Nešťastný Mikuláš sa túži vrátiť do svojho domčeka, ale je odkázaný na pomoc ľudí. Tú mu dávajú z projektu Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok. Keď pár dní po Vianociach prišla dobrovoľníčka Paťka, aby mu doniesla krabicu plnú vecí, v šoku zastala pred domom.
„Mysleli sme, že tam ani nie je, no nedalo nám a išli sme sa tam na druhý deň opäť pozrieť. Ležal pod stolom, aby ho ochránil v prípade ďalšieho zrútenia strechy. Svojho príbytku sa nechcel vzdať aj napriek tomu, že sa tam nedalo bývať najmä vzhľadom na kruté zimy v Šumiaci,“ prezradila dobrovoľníčka. Mikulášovi pomohla, ako vedela. „V taške som mu niesla ešte aj veľkú deku a obrovskú sviečku, ktorú som vytriedila z krabíc, ako jeho jediné svetlo a možno zdroj tepla,“ so slzami v očiach opísala Paťka, ktorá sa Mikulášovi snaží pomôcť, ako vie. Nová strecha je však poriadne drahá, no bez nej sa domov už nevráti...
