O fašiangových tradíciách i zaujímavostiach, ktorými sa ľudia v tomto období riadili, porozprávala etnologička v stredu (31. 1.) podvečer v Thurzovom dome Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Na prednáške Fašiangy šialené sa hovorilo aj o tom, prečo sa počas fašiangov chodilo na obchôdzky, konali sa svadby či rituálne sánkovačky. "Približne dvojhodinová prednáška v rámci výstavy V meste Betleme spôsobila v Banskej Bystrici malý ošiaľ. Vypočuť si ju prišlo takmer 100 ľudí," objasnila Kurtíková.
Dodala, že záujemcovia boli z rôznych kútov Banskobystrického kraja. Rozprávanie prinieslo aj množstvo informácií z rôznych oblastí Slovenska, ako aj stredoeurópskeho priestoru. "V minulosti sa zakáľalo na fašiangy skoro v každej rodine, nielen tam, kde chystali svadbu. Slovenské zakáľačky boli povestné, navzájom si vypomáhala nielen rodina, ale i susedia," vysvetlila etnologička.
Fašiangy sa začínajú deň po Troch kráľoch a končia sa Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou. Ich dĺžka sa riadi podľa toho, na aký dátum v danom roku vychádzajú sviatky Veľkej noci. Obdobie fašiangov sa spájalo s rôznymi obchôdzkami v maskách, ktoré slúžili na privolanie jari, hlavne magickými spôsobmi. "Dnes to berieme ako zábavu, v minulosti však mali masky veľký rituálny význam. Fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať," vysvetlila Nádaská.
