Uniknuté údaje obsahovali malvéry, vírusy, trójske kone a takzvané útoky nultého dňa (zero-day exploits), ktoré mohli po ich úniku využívať zahraničné spravodajské služby, hackeri aj kybernetickí vydierači po celom svete. WikiLeaks ich začala zverejňovať v marci 2017. Tento únik podnietil vládu USA, aby prijala tvrdé kroky proti organizácii WikiLeaks, ktorú vtedajší riaditeľ CIA Mike Pompeo za "nepriateľskú spravodajskú službu".
USA následne obvinili zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea zo špionáže a ohrozenia života jednotlivcov v súvislosti so zverejnením tajných informácií z prostredia americkej armády a diplomacie. V prípade usvedčenia mu hrozí až 175 rokov väzenia.
Jeho podporovatelia stíhanie označujú za politicky motivovaný útok na žurnalistiku a slobodu prejavu. V roku 2022 redaktori a vydavatelia svetových denníkov The Guardian, Le Monde, The New York Times, El País a Der Spiegel v otvorenom liste požiadali vládu USA, aby upustila od Assangeovho stíhania.
