Transsexuálka Michaela (27): Žijem uväznená vo svojom tele

„Cítim sa ako vo väzení. Každý deň sa budím v cudzom tele. Ten, kto to neprežil, ťažko pochopí. Po čase som si k sebe vybudovala odpor,“ tvrdí nešťastná Michaela. Prvé príznaky „inakosti“ sa u nej začali objavovať, keď mala sedem rokov. Odvtedy si uvedomovala, že je iná. Bolo to bolestné poznanie. V škole si rozumela len s chlapcami, keď mala ísť na dievčenský záchod, cítila v sebe silné zábrany. Viac o svojej diagnóze - transsexualite - sa dozvedela z odborných kníh v puberte.

V spoločnosti plnej predsudkov je život s touto poruchou osobnosti ťažký. Spolužiaci a okolie začali Michaelu ignorovať, stretla sa aj s posmievaním a šikanou. Dnes žije v malom byte v Trnávke a čoraz viac sa uzatvára pred svetom do seba. Pracuje v strážnej službe a nemá žiadnych priateľov. Jej jedinou spoločnosťou je mama Oľga (47) a pes Ford. „Už som sa zmierila s tým, že nikdy nebudem mať deti. A zrejme ani nenájdem lásku. Páčia sa mi ženy, ale lesbičky ma nelákajú. Veď som muž,“ vysvetľuje zlomeným hlasom.

Záchranou pred jej psychickými útrapami môže byť len operácia. Už takmer desaťročie navštevuje sexuológov, ale zákroku sa ešte nedočkala. „Problém je v súčasnej slovenskej legislatíve. V Európe majú títo ľudia možnosť viesť plnohodnotný život, u nás čakajú roky na operáciu a často sa jej vôbec nedočkajú. V septembri bude kongres sexuológov, kde bude problém transsexuálov jednou z hlavných tém. Chceme tieto veci posunúť dopredu,“ vysvetlil urológ Igor Bartl. Premena Liečba - hovorovo označovaná ako zmena pohlavia - sa uskutočňuje plastickou operáciou. Zákroku spravidla predchádza dlhšia hormonálna liečba. Časť nákladov hradí poisťovňa.