"Musíme si uvedomiť, s kým môžeme skutočne udržiavať vojensko-technické a obranné vzťahy," odpovedal Pašinjan v arménskom verejnoprávnom rozhlase na otázku týkajúcu sa reformy arménskych ozbrojených síl. Dodal, že predtým to nebol problém, pretože 95 až 97 percent obranných vzťahov Arménska tvorili väzby na Rusko. V súčasnosti v tom však podľa neho nie je možné pokračovať "z objektívnych aj subjektívnych dôvodov".
Arménsko, bývalá sovietska republika, by sa podľa Pašinjana malo zamyslieť nad tým, aké bezpečnostné väzby by malo nadviazať so Spojenými štátmi, Francúzskom, Indiou či Gruzínskom. Pašinjan kritizuje Rusko - ako tradičného spojenca Arménska - za to, že nezabránilo vlaňajšej bleskovej ofenzíve Azerbajdžanu, vďaka ktorej Baku získalo kontrolu nad odštiepeneckým regiónom Náhorný Karabach, v dôsledku čoho z tejto oblasti utieklo viac než 100.000 etnických Arménov.
Rusko naopak tvrdí, že za porážku karabašských Arménov môže Pašinjanova neschopnosť orientovať sa v zložitých konfliktoch na južnom Kaukaze. Tureckom podporovaný Azerbajdžan počas vlaňajšej ofenzívy, ktorá si vyžiadala približne 400 obetí, nasadil proti arménskym separatistom ťažké delostrelectvo, raketomety a drony.
Od rozpadu Sovietskeho zväzu (ZSSR) v roku 1991 Rusko čelí konkurencii Spojených štátov v úsilí o dominantné postavenie a vplyv v krajinách, ktoré boli v minulom storočí súčasťou ZSSR a predtým aj cárskeho Ruska, uvádza agentúra Reuters.