Kampaň Svetového dňa mokradí 2024 na tému "mokrade a ľudský blahobyt" upozorňuje na prepojenie kvality života človeka so stavom zamokrených ekosystémov. "Tie sú totiž významným zdrojom povrchovej a podzemnej vody, chránia krajinu pred prívalovými dažďami a predstavujú dôležitý článok pri ochrane klímy. Ak však majú mokrade naďalej držať ochrannú ruku nad vodou, zachovávať biodiverzitu a chrániť pred poveternostnými vplyvmi, musia byť zdravé. Dnešný envirosviatok pripomína, že investícia do udržateľnosti mokradí znamená investíciu do budúcnosti," uvádza Správa TANAP-u.
Túto "rovnicu" si tatranskí ochranári naplno uvedomujú a v rôznych intervaloch sa starajú o obnovu rašelinísk vo svojom kompetenčnom území. Reč je napríklad o slatinnom rašelinisku na Belianskych lúkach. Vrchovisko s výskytom andromédy sivolistej je napriek výraznej urbanizácii aj na Štrbskom Plese a významné vrchovisko, známe ako prírodná rezervácia Medzi bormi, je v oravskej časti TANAP-u. "V minulom roku sme vo vlastnej réžii odstraňovali starinu na Hozelských slaniskách v Hôrke a dodávateľsky sme robili manažmenty aj v katastrálnom území mesta Spišská Belá na Belianskych lúkach, Vysokej bazičke a Trstinných lúkach," priblížila botanička Správy TANAP-u Katarína Žlkovanová.
Tatranské mokrade, ako i rieku Belá si v júni minulého roka pozrela návšteva Českého ramsarského výboru. V súvislosti s podmáčanými biotopmi v Tatrách upravila názvoslovná komisia názov Gánovské slaniská na Hozelské slaniská, keďže toto územie európskeho významu leží z najväčšej časti práve v katastri obce Hozelec. V travertínovej lokalite s cennými biotopmi rastie slanomilná vegetácia podobná prímorskej flóre.
Svetový deň mokradí si pripomíname od roku 1976, keď bol v iránskom Ramsare podpísaný Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, známy ako Ramsarský dohovor. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o tom, aké sú mokrade pre ľudstvo a planétu dôležité.
