Oproti problému, s ktorým sa Iveta borí už viac ako 3 roky, sa zdajú byť všetky bežné ľudské problémy malicherné. Iveta sa sama nedokáže ani zdvihnúť. Márne sa snaží držať rovno hlavu, presúvať sa môže len pomocou vozíka, ale sama ním nepohne. Takmer úplne stratila dar reči.
Pritom okolo seba vníma všetko. Povedať čo i len jedno slovo jej však spôsobuje obrovský problém. „Po 2 rokoch od nášho predchádzajúceho stretnutia sa môj stav podstatne zhoršil. Postupovalo to nenápadne, ale isto. Pred dvoma rokmi som ešte pomaly chodila. Ľavá ruka už bola ochrnutá, ale pravá dobre fungovala. Mohla som sa najesť aj si umyť zuby. Potom bola lyžica odrazu ťažká a nevládala som udržať ani kefku. Musela som prijať, že ma bude kŕmiť niekto iný. Nebolo to ľahké,“ zverila sa Iveta, ktorá sa pri jedení často smiala.
Dôvod? „Chcela som odľahčiť situáciu, ktorá mi nebola príjemná. A postupne som chodúľku vymenila za invalidný vozík,“ dodala ťažko skúšaná žena, ktorá bola donedávna učiteľkou na základnej škole. Milovala výlety do prírody so žiakmi a rada športovala. Teraz sa však už nevládze obliecť, učesať si vlasy ani sa poškriabať.
Problémom aj obyčajné pitie
„Keď som sa chcela napiť, predtým to išlo celkom dobre cez slamku. Od konca roka 2022 už mi nešlo ani to, začala som piť z pohára tak, že mi ho priložili k ústam. Jesť som mohla všetko. Snažila som sa jesť ovocie, zeleninu či ryžu. Teraz sa to však už nedá, musím prijímať len mixovanú stravu. Najťažšie sa prijíma voda,“ opisuje život bývalá učiteľka, ktorá ešte s pomocou asistentky dokáže prejsť pár krokov.
Chôdza je však pre ňu veľmi náročná a bolestivá. „V lete sa mi ťažko dýcha. Nastavili mi neinvazívnu pľúcnu ventiláciu. Mám ju v noci na pár hodín od augusta 2023,“ podotkla.
