Jedlo na striebre
Lojálna pracovníčka zažila hneď niekoľkých majiteľov. „Keď dobre počítam, tak aj 27 riaditeľov,“ vybaví sa jej hneď. A vzápätí dodáva, že zabudnúť sa nedá ani na prvých hostí. Tí boli z východného Nemecka a neboli nároční, zato boli poriadni.
„Večere sa podávali o šiestej a oni už desať minút pred šiestou stáli v rade a o šiestej bola okamžite jedáleň plná. Čo bolo pre mňa vtedy fascinujúce, jedlo sa podávalo na striebre. To bolo nádherné, to som milovala. Potom sa to akosi vytratilo, čo je obrovská škoda. Ďalšiu vec, čo som mala veľmi rada, bola príprava jedla pred hosťami. Podávali sme tatársky biftek, ktorý sme miešali pred hosťami, vykosťovali pstruhov, alebo palacinky sme flambovali priamo pri stole. Vyzeralo to na pľaci veľmi dobre a malo to ešte jeden efekt. Keď to videli hostia, hneď chceli aj oni si to objednať,“ vysvetľuje s nadšením.
