Doktor Bob Morris, výskumný pracovník na katedre konštitučného práva Londýnskej univerzity, tvrdí, že nie je vylúčená ani abdikácia, ale zatiaľ bude platiť skôr regentstvo, teda zastupiteľstvo následníka trónu. "Regentský zákon by mohol byť použitý aj v prípade zlého zdravotného stavu panovníka. Bol by spustený, ak by sa kráľ stal fyzicky neschopným v dôsledku choroby, čo by znamenalo, že by už nemohol hovoriť alebo sa pohybovať. V takom prípade by jeho povinnosti vykonávali rôzni členovia kráľovskej rodiny. William by to potom prevzal a mal by právomoci kráľa, s výnimkou niektorých záležitostí, ktoré sú vyhradené len kráľovi," tvrdí Morris.
Je tu tiež možnosť abdikácie Karola III. V britských dejinách ide ale o veľmi vzácnu vec. V posledných sto rokoch (roku 1936) abdikoval Karlov prastrýko Eduard VIII., ktorý sa chcel oženiť s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou. Britský parlament mu to ale ako kráľovi nedovolil. Preto sa koruny vzdal a odovzdal ju mladšiemu bratovi Albertovi, ktorý sa stal kráľom Jurajom VI. Vďaka tomu sa po Jurajovi VI. stala kráľovnou Alžbeta II., ktorá bola najdlhšie žijúcou a najdlhšie vládnucou panovníčkou v dejinách svojho kráľovstva.
Abdikácia kvôli starobe prebehla v posledných desaťročiach v troch európskych kráľovstvách – Španielskom, Holandskom a Dánskom. V Dánsku oznámila kráľovná Markéta II. abdikáciu počas vianočného prejavu a koruny a trónu sa vzdala v prospech najstaršieho syna na začiatku januára. Ten sa stal kráľom Bedrichom X. Či sa princ William stane kráľom Viliamom skôr, ako jeho otec zomrie, práve využitím zákona o abdikácii, je zatiaľ vo hviezdach.
