Hudáčová sa podľa vlastných slov na Stanford dostala vďaka svojej vedeckej činnosti. "Od nižšieho veku som robila výskum na Masarykovej univerzite v Brne a potom som mala veľkú šancu stážovať pri Pavlovi Čekanovi v MutiplexeDX," povedala Hudáčová.
Bežný deň každého stanfordského študenta je podľa Slovenky veľmi intenzívny. Má veľa predmetov a popritom chodí každý deň do laboratória. "Voľného času nie je príliš veľa, ale keďže beriem vedu skôr ako záujem než ako povinnosť, tak mne to prináša veľa radosti," priblížila Hudáčová. V laboratóriu sa venuje využívaniu kmeňových buniek na to, aby vybudovali 3D mozgové tkanivo. "Tým vlastne študujeme mozog. Študujeme neurologické a psychiatrické ochorenia. Zaujíma ma prepojenie bioinžinierstva, vytváranie mozgového tkaniva a odpovedanie medicínskych otázok týkajúcich sa mozgu," skonštatovala.
Rodina jej chýba, no vie, že ak sa chce niečo vo vede dokázať, musí byť na mieste, ktoré jej to umožňuje. "Postupne som migrovala na západ, takže to nebol pre mňa až taký veľký skok. Som ďaleko od rodiny, takže to bolo v určitej miere šokujúce, ale nie zase až tak, ako keby som šla zo Slovenska rovno do Ameriky," podotkla Hudáčová.
Po dokončení univerzity chce Hudáčová ďalej pokračovať na doktorandský program. Najlepšie podľa nej bude absolvovať ho v Amerike. "Idem tam, kam ma zavedie veda a ak ma veda zavedie inam než tu***, budem tomu otvorená," tvrdí Hudáčová.
Čo študuje na Standforde Viktor si prečítajte na druhej strane.