Bubla priblížil, že zariadenia na energetické zhodnotenie odpadov sú aj jedinou alternatívou skládkovania nerecyklovateľných odpadov. Pri ich rozvoji je podľa neho dôležité myslieť na rozloženia ich geografických spádových oblastí. "Aby sme sa vyhli problému nadbytočnej kapacity týchto zariadení," doplnil.
Bratislavská mestská časť Vrakuňa pre TASR uviedla, že pri akomkoľvek takomto zámere ich zaujímajú prípadné vplyvy na životné prostredie a obyvateľov. "Inak to nebude ani teraz. V tejto chvíli však nepoznáme bližšie detaily tohto projektu," ozrejmili z tlačového oddelenia miestneho úradu.Aj bratislavská mestská časť Ružinov avizovala, že budú trvať na posúdení vplyvov. "V rámci EIA budeme trvať na dôslednom posúdení všetkých dosahov na životné prostredie a prísnom preskúmaní európskych limitov na emisie," uviedla pre TASR riaditeľka komunikačného oddelenia ružinovskej samosprávy Tatiana Tóthová.
Predpokladaná kapacita zariadenia Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), ktoré plánuje Slovnaft vybudovať vo svojom areáli, je 316.700 ton ročne. Jej investičné náklady sa odhadujú približne na 200 miliónov eur. Viac ako dve tretiny odpadu má tvoriť štandardný zmesový komunálny odpad. Menej ako tretinu ťažko spracovateľný priemyselný odpad, v rámci ktorého sa bude spracovávať aj odpad zo spoločnosti.
Proti zámeru vznikla aj petícia, ktorú podpísalo vyše 2800 ľudí. Slovnaft v reakcii pre TASR uviedol, že chápe neistotu ľudí. Ich záujem o tému, aj prostredníctvom petície, vníma ako pozvánku do diskusie.
