Po zatvorení viac ako 6500 volebných miestností zverejnili azerbajdžanské štátne médiá údajné exit polly, podľa ktorých Alijev získal 92,4 - 93,9 percenta odovzdaných hlasov. Uviedla to agentúra DPA.
V predchádzajúcich voľbách v roku 2018 Alijeva podporilo 86,2 percenta voličov.
Alijev tak povedie na ložiská ropy bohatý Azerbajdžan ďalších sedem rokov. Jeho kritici však tvrdia, že stredajšie hlasovanie nebolo vzhľadom na represie ani slobodné, ani spravodlivé.
Šesťdesiatdvaročnému Alijevovi, ktorý prevzal prezidentský úrad po svojom otcovi Hejdarovi Alijevovi v roku 2003, napríklad vyčítali, že vo voľbách nemal vážnejšieho konkurenta. Všetkých šesť protikandidátov bolo od začiatku nielenže úplne bez šance, ale Alijeva dokonca verejne podporovali.
Dve najväčšie opozičné strany voľby na protest bojkotovali. Ľudskoprávni aktivisti kritizovali skutočnosť, že v posledných mesiacoch bolo zatknutých množstvo nezávislých novinárov a známy opozičný politik.
Prezidentské voľby sa pritom mali uskutočniť až v roku 2025. Alijev posunutie ich termínu zdôvodnil tým, že potreboval potvrdiť svoj mandát po tom, ako azerbajdžanské sily vlani na jeseň po desaťročia trvajúcom konflikte obsadili separatistický región Náhorný Karabach, kde žili prevažne Arméni. Po jeho dobytí odtiaľ utieklo viac ako 100.000 karabašských Arménov. Voľby sa v stredu konali aj v tam.
Politickí pozorovatelia však predpokladajú, že autoritársky prezident si tým chce rýchlo upevniť svoju moc, kým sa v spoločnosti nezvýši nespokojnosť s problémami, akými sú značná sociálna nerovnosť a prebujnená korupcia.
