"To bola napokon jedna zo žiadostí od tých, ktorí mi dali podpis pod moju prezidentskú kandidatúru," upozornil. Priznáva tiež, že súčasný stav spoločnosti, ktorú výrazne polarizuje, vulgarizuje i destabilizuje terajší nevyberavý politický boj, bol aj pre neho samotného dôvodom vstúpiť do boja o prezidentský palác.
Za vážnu výzvu pre hlavu štátu považuje i harmonizáciu rôznych názorov, postojov, stanovísk s cieľom hľadať a presadzovať stratégie v prospech spoločnej krajiny. "Po 30 rokoch samostatnosti, počas ktorých Slovensko napísalo úspešný príbeh, akoby sme stratili paru a nemáme víziu o tom, aké Slovensko chceme mať," upozornil. Ako prezident by sa preto snažil byť zjednocovateľ všetkých aktérov, ktorí do formulovania vízie a stratégie budúcnosti Slovenska majú čo hovoriť. "Prestaňme bojovať medzi sebou, poďme spolupracovať v prospech moderného, prosperujúceho a demokratického Slovenska," vyzval.
Je presvedčený, že predpoklady dosiahnuť svoje víziu mu dávajú jeho bohaté diplomatické skúsenosti overené aj v rizikových situáciách eskalujúcich konfliktov, napríklad v Afganistane či Iraku. Zo siete kontaktov i medzinárodnej reputácie diplomata chce ťažiť na poste prezidenta ako človek, ktorý nebude len reprezentantom krajiny v zahraničí, ale aj strategický partner pri diskusiách, ktoré ovplyvňujú vývoj v najbližšom regióne i vo svete. "Vždy pritom budem mať na prvom mieste záujmy Slovenskej republiky," zdôraznil.
Dodal, že v jeho najbližšom tíme sú ľudia s rovnakou filozofiou. Medzi nimi je napríklad generálmajor vo výslužbe Svetozár Naďovič, ktorý výrazným spôsobom prispel v negociáciách k odchodu sovietskych vojsk z Československa po páde komunistického režimu. Rovnako patrí medzi jeho najbližších spolupracovníkov i bývalý kandidát na prezidenta a bezpečnostný analytik Juraj Zábojník. "Výrazne však načúvam aj hlasu mladých, Slovensko totiž nebude mať perspektívu, ak nebudú na Slovensku vidieť perspektívu mladí ľudia," zdôraznil.
