Viera Obuchová sa venuje skúmaniu pamiatok - objektov, ktoré už sú zapísané do štátneho zoznamu a išli do obnovy. Vyhľadáva aj také, ktoré v ňom ešte nie sú a tie potom zapíšu do zoznamu kultúrnych pamiatok alebo pamätihodností. Proces ich vyhlasovania môže trvať od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov.
„Ako historička chodím takmer každý deň do archívu a snažím sa nachádzať nové archívne pramene,“ opísala zaujímavé povolanie. Medzi prvé objekty, ktorými sa zaoberala, patria Michalská veža, cintoríny či technické pamiatky v hlavnom meste.
Vyštudovala históriu a latinčinu a aj po toľkých rokoch ju povolanie historičky stále baví. „Človek musí byť zanietený. Pre mňa je táto práca fascinujúca. Stále objavujem niečo nové a všetko do seba postupne zapadá ako mozaika,“ povedala Viera Obuchová a pramene v Archíve mesta Bratislavy prirovnáva k zlatej bani. Svoj sen stať sa učiteľkou si napokon splnila aspoň čiastočne.
„Od roku 1996 až do roku 2003 sme s deťmi robili Projekt účty o kultúrnom dedičstve. Deti spracovali určitú tému, vyhodnotili sme to a tí najlepší išli na zájazd po pamiatkach na Slovensku, Rakúsku, Maďarsku, Česku,“ dodala na záver.
