Právnik a ľudskoprávny aktivista Badinter zaviedol rozsiahle legislatívne reformy po tom, čo ho v roku 1981 vymenoval za ministra spravodlivosti vtedajší socialistický prezident Francúzska Francois Mitterand.
Jedným z jeho prvých krokov na poste ministra bolo predloženie návrhu zákona na zrušenie výkonu trestu smrti gilotínou. Touto metódou boli vo Francúzsku ešte medzi rokmi 1976-1977 popravení traja ľudia. Po vášnivej debate vo francúzskom Senáte napokon zákon o zrušení trestu smrti za všetky trestné činy vošiel do platnosti 9. októbra 1981.
"Právnik, minister spravodlivosti, muž, ktorý zrušil trest smrti. Robert Badinter bol vždy na strane osvietenstva. Bol osobnosťou storočia, republikánskym svedomím, francúzskym duchom," uviedol na sociálnej sieti X súčasný prezident Emmanuel Macron.
Un des derniers grands. Gageons que sa pensée humaniste nous éclaire encore longtemps. #robertbadinter pic.twitter.com/zKk5gJMQb7
— Laurent Sebar (@lrv71) February 9, 2024
Ako židovský intelektuál, ktorého otec zahynul v nemeckom koncentračnom tábore, Badinter čelil nenávistným prejavom zo strany francúzskej pravice. V roku 1982 nariadil súdom, aby začali bojovať proti organizovanému zločinu a terorizmu, ale aby sa vyhli preplneniu väzníc maloletými páchateľmi.
Od 1986 - za koaličnej vlády prezidenta Jacqua Chiraca - do 1995 Badinter pôsobil ako predseda francúzskej Ústavnej rady. Potom až do roku 2011 bol členom hornej komory parlamentu, Senátu.