K otázke Ukrajiny povedal, že Budapešť urobí všetko pre to, „aby sme dosiahli aspoň prímerie a vytvorili situáciu, v ktorej budeme môcť rokovať." V tejto súvislosti odmietol Schüsselovo porovnanie s povstaním v Maďarsku v roku 1956. "Na rozdiel od vtedajšieho Maďarska oni nebránia Európu. Ukrajina nám Európanom neponúka žiadnu dodatočnú bezpečnosť, pretože väčšina z nás je už členmi NATO, ktoré je oveľa silnejšie ako Rusko. Nehrozí, že by Rusko zaútočilo na člena NATO," povedal maďarský premiér.
Rusko podľa neho „na svojom prahu nikdy neakceptuje takého člena EÚ a NATO, ako je Ukrajina. Nikdy." Šéf maďarskej vlády tvrdí, že Kyjevu „ušiel vlak“ už pred 16 rokmi. Do roku 2008 bolo Rusko príliš slabé na to, aby blokovalo rozšírenie NATO o Ukrajine. "Táto príležitosť sa nevyužila na summite NATO v Bukurešti. Nepodarilo sa nám úspešne uzavrieť prístupové rokovania s Ukrajinou a Gruzínskom, čím zanikla perspektíva Ukrajiny ako budúceho člena Európskej únie a NATO," uviedol Orbán. Najlepšou perspektívou pre Ukrajinu v súčasnosti je vytvorenie „nárazníkovej zóny medzi Ruskom a Západom“. "Ak sa to nepodarí, Ukrajina príde o územie. Rusi zničia Ukrajinu znova a znova a znova," uzavrel.
Rozhovor Orbána so Schüsselom bol robený pre anglickojazyčný diskusný štvrťročník European Voices, ktorého prvé číslo vyjde vo štvrtok. Obsahovať bude aj príspevky bulharského sociológa Ivana Krasteva, estónskej premiérky Kaje Kallasovej, nemeckého spisovateľa bulharského pôvodu Iliju Trojanova, talianskej politologičky Nathalie Tocciovej a bývalého prezidenta Európskej investičnej banky (EIB) Wernera Hoyera.
