Ako sa cítite ako čerstvý šesťdesiatnik?
Neviem, ako sa štandardne cítia šesťdesiatnici. Ale ja sa cítim úplne skvelo, sviežo, uvoľnene, príjemne, pohodovo a slobodne.
Mentálne sa asi každý cíti mladší...
Asi sa mi bude tento rozhovor robiť ťažko, lebo budem musieť priznať veci, ktoré sa dejú a zároveň ich až tak veľmi priznávať nechcem. Ale okej, idem s pravdou von, cítim sa na 80, samozrejme, zveličujem. To len, aby bolo jasné, že sa nejdem hrať na mladíka. (smiech) Avšak robím všetko pre to, aby som bol stále v dobrej mentálnej, psychickej aj fyzickej kondícii. Asi pred rokom a pol som si najal trénera, s ktorým máme nejakú víziu a cieľ. Dohodli sme sa, že ma dostane do stavu, ktorý by zodpovedal mojej kondícii, keď som mal 45 rokov. Ideme na to dobre, síce tú kondíciu ešte nemám, ale niekedy v máji by som tam už mohol byť.
A ako sa udržiavate v mentálnej pohode?
Číslovka 6 na začiatku mi nerobí úplne najväčšiu pohodu na svete. Na druhej strane si každým dňom uvedomujem, čo by dali za to iní, keby sa tej šesťdesiatky dožili. Teraz budem trošku vážny, pretože mnohí moji kamaráti nemali to šťastie. Takže naozaj si každý deň uvedomujem, že to nie je samozrejmosť, a tak k tomu aj pristupujem. Nechcem byť ten ubolený 60-ročný pán, ktorý sa na všetko sťažuje. Chcem byť vo fyzickej kondícii a tá mentálna kondícia znamená prijať to tak, ako to je. Tí, čo majú 40, si myslia, že tento vek je už koniec sveta. Lebo keď mali 30, tak si mysleli, že štyridsaťroční ľudia sú starí. To isté platí aj v päťdesiatke, pretože si myslíte, že šesťdesiatnici sú starí. Omyl. Môj otec zomrel, keď mal 59, a priznám sa, že keď som prichádzal do tohto veku, tak som si prvýkrát uvedomil, že to je príliš skoro. Robím teda všetko pre to, aby to nebola záverečná aj pre mňa. To mentálne zdravie znamená, že ešte stále pracujem, snažím sa môj mozog trošku namáhať, čítam, učím sa, aby som nezabúdal. Nie je to o veku, ale o mojom nastavení.
Nič vás nebolí?
Kým som nezačal cvičiť, boli prvé tri kroky z postele zábavné. Cvičením som rannú pantomímu stiahol iba na prvý. (smiech) Je veľmi prirodzené, že vekom svaly a kĺby atrofujú. Preto som si pred časom povedal, haló, rýchlo začni so sebou niečo robiť. Tak som poprosil profíkov, aby sa ma ujali. Bez môjho trénera by som si ublížil. Na začiatku prvého merania mi povedal, že už to nastupuje. Teraz sme to rozhýbali tak, že sa postupne cítim, ako keď som mal 45 rokov. To, čo bolelo, bolí podstatne menej, poprípade nebolí, nedám do seba jedinú tabletku a všetko funguje tak, ako má. Netvrdím však, že by som zajtra mohol zabehnúť maratón. Vekom som veľmi vyrovnaný a s ním stotožnený. Síce už pár dní mám 60, ale moje telo o tom ešte nevie.
Ak by ste sa mali obzrieť späť na svoj doterajší život, ako by ste ho zhodnotili?
Doteraz to bolo o podstatne väčšej zodpovednosti a pred chvíľkou som povedal, ako sa cítim teraz. Myslím, že som použil aj slovo v pohode. Cítim sa slobodnejšie, ako keď som mal 50. Mám pocit, že som už blízučko cieľovej pásky a možno som ju už aj prebehol. Nie v tom zmysle, že sa za ňou nebude diať nič, ale že som sa z mentálneho nastavenia musím dostal do nastavenia môžem, chcem alebo nechcem. Takže tá vnútorná sloboda je v tom, že hypotéka a úvery sú preč a deti už tiež majú svoje domácnosti. Zaplať pánboh, všetko je presne tak, ako má byť. Do roboty tiež buď chcem, alebo nechcem ísť, ale už by som nemusel. To je úžasná sloboda a myslím si, že práve toto bude teraz hrať v môj prospech.
