"Deti nevnímajú trest ako nejaký mechanizmus - to som si zaslúžil, lebo som niečo spravil. Ony vnímajú vzorec - zaslúžil som si to, lebo som zlý, nehodný lásky," skonštatovala psychologička. Dôsledkom podľa nej tiež môže byť, že sa deti naučia viac báť či hanbiť.
Ako priblížila, rodič predstavuje dôležitú vzťahovú osobu, ktorá dieťaťu dáva do jeho sveta obrovský emočný balík a "teplo" domova. Vo väčšine je to láska, pochopenie, povzbudenie či pomoc. Keď sa rozhodne dieťa udrieť, príde podľa jej slov obrovské zdesenie, sklamanie, strach, úzkosť.
"Každým ďalším trestaním sa stráca istota v tom, kto vlastne som, aký som. Keď sa vo fyzických trestoch pokračuje, akoby sme dieťaťu vnútili obraz, že násilie a láska spolu súvisia. Potom sa nečudujme, ako to bude vyzerať vo vzťahoch s rovesníkmi alebo s partnermi," podotkla Malík.
Spomenula aj rodičovské vety typu "Mama je z teba smutná, lebo si nezjedol celú polievku". Vtedy sa podľa psychologičky rodič stavia do pozície obete svojho dieťaťa, vnucuje mu vinu, a tým pádom ho za všetko obviňuje. "Neskôr vo vzťahoch a živote si bude vyberať nie na základe toho, čo chce a potrebuje. Práve, naopak, bude sa upriamovať na to, čo od nich potrebuje počuť okolie a bude sa mu prispôsobovať," dodala.
