V minulosti sa verilo, že modré oči dodávajú svojim nositeľom špeciálne schopnosti, najmä čo sa týka viditeľnosti v tme. Vo svojom predbežnom experimente Kyoko Yamaguchi a jej študentka Faith Erin Cain z Liverpoolskej univerzity Johna Mooresa skúmali túto možnosť s 39 dospelými dobrovoľníkmi, ktorí podstúpili jednoduchý 30-sekundový očný test pri klesajúcej intenzite svetla. Vďaka tomuto experimentu zistili, že tí, ktorí mali jesne svetlomodré oči, mohli naozaj čítať kódy zobrazené na stene pri výrazne menšom osvetlení, než ich rovesníci s hnedými očami. V priemere išlo len 0,7 luxu, pričom vlastníci hnedých očí mali v priemere minimálne 0,82 luxu.
Vzhľadom na to, že štúdia je predbežná s relatívne malým počtom vzoriek, musí sa ešte posúdiť, čí zistenia experimentu podporujú teóriu ohľadom toho, že strata pigmentácie v dúhovke môže byť vlastnosťou vybranou v niektorých populáciách na maximalizáciu videnia v prostrediach so slabým osvetlením.
Samozrejme, je spravodlivé predpokladať, že nám evolúcia udelila pigmentované dúhovky z dobrého dôvodu. Vzhľadom na to, že ľudia s tmavšími očami majú nižší výskyt ochorení, ako je rakovina a makulárna degenerácia, dúhovka plná melanínu pravdepodobne poskytuje určitý stupeň takejto ochrany.
Približne v čase, keď sa ľudia začali usadzovať a riešiť poľnohospodárstvo, sa u jedného jedinca objavila mutácia "prepínača" génu spojeného s albinizmom, ktorá dala telu schopnosť zriediť hladinu melanínu na veľmi špecifickom mieste - v očiach.
Ak sa táto genetická zmena vyskytla aj u iných v iných obdobiach histórie, už dávno sa stratila v slepých uličkách evolúcie. Táto jediná udalosť sa však v priebehu vekov preniesla do krvných línií široko-ďaleko, aby sa dnes vyskytovala u stoviek miliónov ľudí na celom svete. Podobne ako mnohé iné adaptácie, aj vysvetlenie toho, prečo táto mutácia pretrvala, bude pravdepodobne zložité.
