„Nachádzame sa v priemyselnej zóne, kde sídli niekoľko firiem a kde bol veľký predpoklad, že sa môže bistro uplatniť. Najťažšie bolo dostať sa k pozemku a vybaviť všetky potrebné povolenia na prevádzkovanie živnosti,“ vraví osemdesiatnik Ján, ktorého dopĺňa jeho syn: „Sprvoti bola kuchyňa na inom mieste, no bolo to logisticky náročné, tak sme ju vybudovali tu. Zatiaľ čo v minulosti sme mali otvorené dlhšie, aktuálne aj z dôvodu, že sa špecializujeme na obedové menu, máme otvorené každý deň s výnimkou víkendov od ôsmej do pätnástej hodiny. Každý deň máme v rámci obedového menu k dispozícii niekoľko polievok a hlavných jedál. Ponúkame ich aj na rozvoz.“
Ako sa pánovi Jánovi darí v bistre, si pozrite v GALÉRII TU.
Miluje halušky
Syn nezabúda oceniť svojho pracovitého otca. „Do kuchyne chodí pomáhať každý deň. Niekedy ho z nej musím doslova vyháňať. Jeho prínos, aj napriek tomu, že bude mať čoskoro 83 rokov, je veľký,“ vraví s vďačnosťou v hlase. A čiperný dôchodca vzápätí vymenúva, čo všetko za deň zvládne. „Čistím zeleninu, prípadne umývam riad. Stále je čo robiť. Doma by som neobsedel. Výplata pre mňa nie je podstatná, mám svoj dôchodok. Len chcem pridať ruku k dielu a byť medzi ľuďmi,“ vraví nadšený Ján.
Osobne si najviac pochutná na múčnych jedlách. „Mám rád bryndzové a tvarohové halušky a nepohrdnem ani makovými,“ usmeje sa. Pre mladých, ktorí sa sťažujú na nedostatok práce, má len jeden odkaz. „Aby tu na Slovensku zostali, pretože si myslím, že práce je tu dosť. Len si ju treba vážiť a robiť to, čo vám dajú. Ja osobne som, čo sa týka práce, nikdy nemudroval. Práve naopak. Veľakrát som sa musel podrobiť či počúvať. Nebál som sa žiadnej práce. Kde ma postavili, tam som robil a takto som sa vyšplhal k lepšie platenej práci,“ dodáva zrejme najstarší pomocný kuchár na Slovensku.
