V múzeách po celom svete však existujú jeho vypchaté modely. Obsahujú dostatok jadrovej DNA, ktorá vedcom umožní priviesť tohto vtáka späť k životu. Vraj sa to podarí už čoskoro.
Kalifornská spoločnosť zaoberajúca sa genetickým inžinierstvom však použila DNA z múzejnej lebky na úplné sekvenovanie genómu tohto druhu. Geneticky upravené vajcia holuba nikobarského, blízkeho príbuzného doda, by mohli slúžiť na inkubáciu dodovho embrya. Americká spoločnosť Colossal Biosciences sa spojila s Mauritian Wildlife Foundation, aby našla miesto na návrat tohto vtáka.
„Dodo je ukážkovým príkladom druhu, ktorý vyhynul, pretože sme mu my ľudia znemožnili prežiť v jeho pôvodnom prostredí. Keďže som sa po celú svoju kariéru zameriavala na genetický pokrok v oblasti starovekej DNA a ako prvá som kompletne sekvenovala genóm doda, som nadšená, že môžem spolupracovať so spoločnosťou Colossal a obyvateľmi Maurícia na prípadnom oživení doda a jeho vrátení do prírody. Zvlášť sa teším na ďalší rozvoj genetických záchranných nástrojov zameraných na vtáky a ich ochranu,“ uviedla doktorka Beth Shapirová, členka vedeckého poradného výboru spoločnosti Colossal.
Holandskí námorníci sa s dodom prvýkrát stretli na ostrove Maurícius v roku 1598, čo znamenalo začiatok konca tohto druhu. Sami námorníci k vyhynutiu dôverčivého doda prispeli ich lovom. Väčším problémom ale boli potkany a ďalší predátori, ktorých ľudia na ostrov zavliekli.
Posledné potvrdené pozorovania vtáka pochádzajú zo 60. rokov šestnásteho storočia.