Jeho cesta sa uskutočnila v rámci deblokácie dlhov Sovietskeho zväzu voči Slovensku. V tom čase bol Bella 385. človekom v kozme a na svoju životnú cestu spomína dodnes s rešpektom, ale i s úsmevom na tvári. Ako mu pomohla manželka pri príprave, aký talizman dostal od rodiny a čo nezvyčajné prepašoval na palubu?!
Snívali ste od mala, že budete kozmonautom?
- Ako malý chlapec, ktorý vyrastal na dedine, som sníval o všetko možnom, ale ako som dorastal a začal som vnímať svet okolo seba a stával som sa realistom, vedel som, že Československo má svojho kozmonauta Vladimíra Remeka a neuvažovalo sa, že pošleme ďalšieho človeka do vesmíru. Keď vznikla SR, tak to tiež nikto nepredpokladal a reálne som sa tým začal zaoberať, až keď táto možnosť prišla.
Keď ste sa dozvedeli, že budete letieť, ako veľmi sa zmenil váš život?
- Ja som už vtedy žil vo veľmi prísnom režime ako pilot nadzvukových stíhacích lietadiel. Museli sme dodržiavať špeciálnu životosprávu a konzumovať špeciálnu stravu, museli sme športovať, lebo sme každý rok absolvovali veľmi prísne lekárske, výkonnostné a psychologické testy. Takže v čase prípravy nejaké drastické zmeny nenastali.
V užšom výbere bolo viacero kandidátov. V čom ste ich predstihli?
- Som presvedčený, že ktoréhokoľvek z nás by vybrali, tak by to zvládol rovnako dobre ako ja. Ja to pripisujem tomu, že som bol v správny čas na správnom mieste. Necítim sa byť v ničom výnimočný oproti tým chalanom, ktorí tam boli so mnou. Ešte aj dnes sa občas stretávame pri rôznych spoločenských podujatiach.