Znalec z odboru psychiatrie sa vyjadril, že Vladimír netrpí duševnou poruchou ani chorobou a že predtým, ako ku skutku došlo, absolvoval raz psychiatrické vyšetrenie, a to z dôvodu, že veľmi zle znášal fakt, že mali s Katarínou nezhody a tá mu pravidelne hrozila rozchodom. Od svojho psychiatra mal Vladimír predpísané lieky - antidepresíva, ktoré pravidelne užíval. Vplyv na spáchaný skutok však podľa znalca nemali. Obžalovaný bol v čase spáchania skutku schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Psychiater tiež vylúčil, že by bol pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečným. Taktiež potvrdil, že obžalovaný mal v minulosti problém s alkoholom a pri vyšetrení priznal, že keď si vypil, mal agresívne prejavy voči iným.
Obžalovaný aj poškodení sa k vyjadreniam znalcov vyjadriť odmietli. Vladimír v záverečnej reči vyjadril ľútosť nad tým, čo spáchal. “Veľmi ľutujem, čo som spravil,” povedal. Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice ako aj obhajca obžalovaného sa zhodli na treste v dolnej hranici trestnej sadzby, a to aj vzhľadom k tomu, že neboli prítomné priťažujúce okolnosti a obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný. Poškodení, dcéra a syn zosnulej, si na druhom pojednávaní uplatnili nárok na nemajetkovú ujmu, obaja v rovnakej výške 17 500 eur.
Senát súdu si na pondelkovom hlavnom pojednávaní vzal čas na rozmyslenie a rozsudok o vine a treste, ako aj o nároku na nemajetkovú ujmu vyniesol v stredu 21. februára 2024. Vladimír bol uznaný z vraždy a poškodzovania cudzej veci a dostal súhrnný trest 20 rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine. Súd tiež priznal nemajetkovú ujmu, syn a dcéra zavraždenej Kataríny dostanú zhodne po 17 500 eur a odsúdený je tiež povinný zaplatiť synovi Kataríny náklady spojené s pohrebom. Prokurátor a obhajca sa k prípadnému podaniu odvolania odmietli vyjadriť. Môžu tak učiniť v zákonnej, pätnásťdňovej lehote.
