Ukrajinské mesto Černobyľ sa 26. apríla 1986 stalo dejiskom jednej z najhorších jadrových katastrof v histórii, pri ktorej séria výbuchov pary viedla až k roztaveniu jadrového reaktora. Katastrofa zasiahla stovky tisíc ľudí a výrazne ovplyvnila aj životné prostredie.
Unikátne zábery z černobyľskej elektrárne a mesta Pripjať 29 rokov od tragického výbuchu
Rozsiahla oblasť v okolí mesta s rozlohou viac než 2800 štvorcových kilometrov známa ako Černobyľská uzavretá zóna (ČUZ) sa však takmer 40 rokov po katastrofe pomaly mení na jedno z najrozsiahlejších "laboratórií" na svete. Vedci tu skúmajú účinky dlhodobého pôsobenia ionizujúceho žiarenia na živočíchy, ktoré v oblasti zostali po tom, ako ju opustili ľudia.
Štúdia z roku 2016 skúmala populáciu rosničky východnej (Hyla orientalis) v ČUZ, iná štúdia z roku 2023 skúmala genetické zmeny u psov žijúcich na území ČUZ a v meste Černobyľ.
Biologička Cara Loveová a biológ Shane Campbell-Stanton, obaja z Princetonskej univerzity, desať rokov skúmali populáciu vlka dravého na území ČUZ. Výsledky štúdie prezentovali počas výročného stretnutia Spoločnosti pre integratívnu a porovnávaciu biológiu (SICB) v januári.
"Vlky dravé (Canis lupus) prinášajú skutočne zaujímavú príležitosť pochopiť účinky chronického vystavenia nízkym dávkam ionizujúceho žiarenia počas viacerých generácií," povedal Campbell-Stanton.