Ide doposiaľ o najvýraznejší rozkol v histórii fungovania tohto formátu. Jablkom sváru je najmä odlišný postoj k Ukrajine. Nový Čas si očami odborníka na reč tela posvietil na to, aká bola na schôdzi nálada. Hrozí prípadný rozpad dlhoročného zoskupenia?
Vyšehradská štvorka je spoločenstvom štyroch stredoeurópskych krajín -
Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. Vzťahy medzi premiérmi týchto štátov v poslednom období prechádzajú veľkou skúškou. Olej do ohňa priliali postoje Roberta Fica a jeho maďarského náprotivka Viktora Orbána k zahraničnopolitickým otázkam. Vyvstáva preto otázka, či utorkové stretnutie nebolo začiatkom konca...
Zazvoní umieračik?
Politológ Grigorij Mesežnikov to zatiaľ nevidí dramaticky. „Na Slovensku a v Maďarsku sú vlády, ktoré sa odchyľujú od pôvodnej predstavy, že V4 má svoju zahraničnú politiku orientovanú na EÚ a NATO. V predchádzajúcom období to bola poľská a maďarská vláda, ktorá v tomto komplikovala situáciu,“ povedal pre Nový Čas. Koniec spolupráce to podľa neho neznamená. „Náplň vyšehradskej kooperácie nespočíva na zahraničnej politike. Tá spolupráca je o kultúre, školstve či infraštruktúre. To je niečo, čo dáva V4 zmysel.“
Podľa politológa Jozefa Lenča je teraz kľúčovou deliacou líniou postoj k Ukrajine, ako aj k EÚ a NATO. „V4 má už tridsať rokov a podstatná agenda tejto organizácie sa týkala spolupráce pri vstupe do Európskej únie. Odvtedy sa hľadá. Na druhej strane až doposiaľ prežila. Nemyslím si, že zanikne, ale jej zmysluplnosť sa bude oslabovať. Štáty si hľadajú aj iné alternatívy.“
